1 okamih stvorenia - Boh sa dáva poznávať vo svojej láske - Caritas

K a p i t o l a  4.

Ako sa Božie ustanovenia triedia podľa okamihov a čo Boh v každom zvlášť určil

www.files.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/200000001-b9b5abaaf9/KAP1_5.DOC. 35

(1 zväzok / 1 kniha / 4 kap. / č.35-37)

35.  "Poznala som, že toto usporiadanie pozostáva z nasledujúcich udalostí:

Prvá: Že Boh poznáva svoje nekonečné vlastnosti a dokonalosti spolu so sklonom, ba nevýslovnou náchylnosťou prejaviť sa navonok. Toto poznanie Božie o prejavovaní sa navonok, je prvé. Velebnosť Božia, pozorujúc povahu svojich nekonečných dokonalostí, ich silu a účinky pôsobiace s veľkomyselnosťou, videl že je spravodlivé a nanajvýš vhodné, a akoby povinné a potrebné, aby sa zdieľal a vyhovel svojej náklonnosti k rozdávaniu a prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva, veľkomyseľným rozdávaním zo seba, z hojnosti nekonečných pokladov obsiahnutých v Jeho Božstve. Lebo keďže je vo všetkom nekonečný, udeľovanie darov a milostí je pre Neho oveľa prirodzenejšie, než keď plamene šľahajú hore, alebo keď kameň podľa zákona príťažlivosti padá dole na zem, alebo keď slnko vydáva svetlo. Táto nezmerateľná hĺbka dokonalostí, tento nadbytok pokladov, táto nekonečnosť bohatstva je uvedená do činnosti Jeho vlastnou náklonnosťou, aby sa rozdával. Pritom všetkom Boh vie, že rozdávaním darov a milostí sa Jeho bohatstvo nielen nezmenšuje, ale naopak, že jedinou cestou, aby sa rozmnožili, je, keď ich nechá vytekať z nevyčerpateľného prameňa svojho bohatstva.

36. Toto všetko videl Boh v prvom okamihu po vnútornom úsudku pomocou večného výronu. Vidiac to, cítil, ako by bol povinný zdieľať, či dávať sa navonok, lebo videl, že je to sväté, spravodlivé, milosrdné a božské tak konať; preto Ho nemohlo nič zadržať. Podľa spôsobu nášho chápania môžeme si v mysli predstaviť, že Boh nemal pokoja, pokým nedosiahol predmet, po ktorom túžil, totiž tvory, u ktorých a s ktorými nachádza potešenie tým, že ich robí účastnými svojho božstva.

37. V tom osvietení a poznaní, ktoré dostávam, dve veci držia moje vlažné srdce v údive a rozpaľujú ho až k zničeniu. Prvá je tá náklonnosť a neznesiteľná túžba, ktorú vidím v Bohu a pevná vôľa sprístupňovať svoje Božstvo a poklady svojich milostí.

Druhá vec je tá nevýslovná a nepochopiteľná nesmiernosť tých dobrých darov, ktoré, ako vidím, túži rozdávať podľa tohoto stupňa a za tým účelom, a predsa zostáva nekonečný, akoby nič nerozdal. V tejto túžbe a náklonnosti, ktorou Velebnosť Božia prekypuje, vidím Ho, že je pripravený posväcovať, ospravedlňovať a zasypávať darmi a dokonalosťami všetko tvorstvo spoločne, i každého tvora zvlášť. Bol by ochotný dať každému tvorovi viac, než majú všetci anjeli a serafíni dohromady; ba keby i každá kvapka v oceáne a každé zrnko na jeho brehoch, všetky hviezdy, planéty a prvky a všetky tvory boli schopné používať rozum a Jeho dary, dostali by ich bez miery, keby sa pre ne uspôsobili a nekládli prekážky ich prijatiu. Ó, aké hrozné zlo je hriech, ktorý jediný je v stave zastaviť ten mohutný prúd takých veľkých a večných darov!