1 stvorenie duchovneho sveta : anjelov a pád niektorých anjelov - prvý hriech !

K a p i t o l a  7.

Ako Najvyšší začal svoje diela a stvoril všetky hmotné veci pre človeka, kým anjeli a ľudia boli stvorení, aby boli Jeho ľudom pod vodcovstvom vteleného Slova

www.files.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/200000003-3b8653c803/KAP6_10.DOC

(1 zväzok / 1 kniha / 7 kap. / č.80-93)

80. Pôvodcom všetkého je Boh, ktorý stvoril všetky veci, čo sú. Jeho mocná ruka dala existenciu všetkým Jeho vonkajším dielam kedy a ako On chcel. Počiatok a postup stvorenia popisuje Mojžiš v prvej kapitole knihy Genezis. Pretože mi Pán dovolil porozumieť tomu, zmienim sa o tom, čo sa mi zdá prospešné pre objasnenie tajomného pôvodu vtelenia Slova a nášho vykúpenia.

81. Slová prvej kapitoly knihy Genezis sú nasledujúce:

1. "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2. Zem však bola pustá a prázdna a tma bola nad priepasťou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. 3. I riekol Boh: Buď svetlo. A stalo sa svetlo. 4. A videl Boh svetlo, že bolo dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5. Nazval svetlo dňom a tmu nocou a nastal večer a ráno prvý deň."

O prvom dni Mojžiš vraví, že "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." Hoci On sám vo svojej bytosti je nemeniteľný, všemohúci Boh, keď vytváral tvory, vzal takmer zo Seba a dal tvorom do vlastníctva, ako by sa chcel tešiť z diela svojich rúk, ako z dokonalého a primeraného výsledku svojho diela. A prv než stvoril rozumné a múdre tvory, chtiac, aby tiež toto dielo bolo najdokonalejšie, stvoril nebo pre anjelov a ľudí; a zem, ako miesto putovania pre smrteľníkov. Tieto miesta sú prispôsobené ich účelu a sú také dokonalé, že Dávid o nich hovorí: "Nebesia rozprávajú o sláve Pána, obloha a zem hlásajú slávu diela Jeho rúk." (Ž 18,2). Nebesia vo svojej kráse svedčia o vznešenosti a sláve, pretože je v nich uložená predurčená odmena pre spravodlivých. A pozemská obloha hlása, že na zemi budú tvory a ľudia obývajúci zem a ľudia po nej majú dôjsť k svojmu Stvoriteľovi. Prv než ich Najvyšší stvoril, prial si pripraviť a stvoriť pre nich to, čo budú potrebovať na dosiahnutie svojho cieľa, i aby mohli žiť spôsobom pre nich určeným. Tak všetky tvory budú takmer nútené poslúchať a milovať svojho Tvorcu a Dobrodincu a podľa diela Jeho rúk budú poznávať Jeho sväté meno a Jeho dokonalosti. (Rim 1,20)

82. O zemi povedal Mojžiš, že bola prázdna, ale o nebi nepovedal nič také, pretože Boh stvoril anjelov v tom okamihu, o ktorom Mojžiš hovorí: "Boh povedal: Buď svetlo, i stalo sa svetlo." Nehovorí tu iba o svetle podstatnom, ale tiež o duchovnom, čiže o anjelských svetlách. Nerobí tu o nich výslovne zmienku, ale ich iba uzaviera v tom slove, kvôli tomu, že Židia boli náchylní pripisovať božstvo novým veciam a to i oveľa nižším, než sú anjeli. Ale obrazný výraz o svetle je veľmi vhodný na označenie anjelskej prirodzenosti, i svetla ich vedomostí a milosti, ktorými boli obdarení pri svojom stvorení. Boh stvoril zem spoločne s nebesami, aby v strede zeme vytvoril peklo; lebo ihneď v okamihu stvorenia zemegule boli v jej vnútri ponechané veľké priestory a široké priepasti, vhodné pre peklo, očistec a predpeklie. A v pekle bol súčasne stvorený hmotný oheň a iné potreby, ktoré teraz slúžia k trestaniu zatratencov. Teraz mal Pán oddeliť svetlo od tmy a nazvať svetlo dňom a tmu nocou. A to sa stalo nielen s prirodzeným dňom a nocou, ale tiež s dobrými a zlými anjelmi, lebo dobrým dal večné svetlo hľadenia na Neho a nazval to deň - večný deň; a zlým dal noc hriechu, zvrhnúc ich do večných temnôt pekla. Tak nás poučil o úzkom spojení medzi milosrdnou štedrosťou Stvoriteľa a Oživovateľa a spravodlivosťou nanajvýš spravodlivého Sudcu v trestaní.

83. Anjeli boli stvorení v najvyššom nebi a v stave milosti, s pomocou ktorej mohli byť prví, aby si zaslúžili odmenu slávy. Hoci boli uprostred slávy, nehľadeli na Božstvo samé z tváre do Tváre bez zatienenia, pokiaľ by si túto milosť nezaslúžili tým, že poslúchnu Božiu vôľu. Táto skúška dobrých i zlých anjelov trvala iba veľmi krátky čas, lebo stvorenie a skúška s jej výsledkom boli tri zvláštne okamihy, oddelené krátkymi prestávkami. V prvom okamihu boli všetci stvorení a obdarení milosťou a darmi, a boli z nich najkrajšie a najdokonalejšie tvory. Potom nasledovala krátka prestávka, pri ktorej im bola predložená a vysvetlená vôľa Stvoriteľa a daný zákon i nariadenie, aby Ho uznali za svojho Tvorcu a najvyššieho Pána a slúžili účelu, pre ktorý boli stvorení. V tejto prestávke, okamihu alebo lehote, svätý Michal a jeho anjeli viedli ten veľký boj s drakom a jeho nasledovníkmi, popísaný svätým apoštolom Jánom v dvanástej kapitole Apokalypsy. Dobrí anjeli, ktorí si zachovali milosť, zaslúžili si večnú blaženosť, ale neposlušní, ktorí sa vzbúrili proti Bohu, zaslúžili si trest, ktorý teraz trpia.

84. Hoci všetko to, čo patrí do druhého okamihu, pri prirodzenej pohyblivosti anjelov a moci Božej sa mohlo vykonať za veľmi krátku dobu, napriek tomu, ako som vyrozumela, láskavá zhovievavosť Najvyššieho dovolila akési predĺženie.

V tejto predĺženej dobe predložil im Boh dobro i zlo, pravdu i klam, spravodlivosť i nespravodlivosť, milosť a Božie priateľstvo, ako odporujúce hriechu a Božiemu nepriateľstvu. Bola im daná schopnosť, aby videli večnú odmenu i večný trest, večné zatratenie Lucifera a jeho nasledovníkov. Božská velebnosť ukázala im peklo a jeho muky. Všetko to videli, lebo svojou vysokou a vznešenou prirodzenosťou mali schopnosť rozumieť podstate iných, nadanejších i obmedzenejších tvorov, takže pred stratou milosti dobre poznali miesto svojich trestov. Hoci nepoznávali tým istým spôsobom odmenu slávy, mali o nej iné vedomosti a okrem toho mali výslovný sľub Pána. Najvyšší teda ospravedlnil svoj spor a konal s najvyššou nestrannosťou a spravodlivosťou. Pretože však všetka táto dobrota a spravodlivosť nepostačila, aby zadržala Lucifera a jeho nasledovníkov, boli vo svojej zatvrdilosti potrestaní a zvrhnutí do hlbín pekelných priepastí, kým dobrí anjeli boli upevnení vo večnej milosti a sláve. Toto všetko sa dokončilo v treťom okamihu a tým sa jasne dokázalo, že okrem Boha žiadna bytosť nie je svojou prirodzenosťou neschopná hrešiť, keď anjeli, ktorí boli tak vysoko postavení a ozdobení takými mnohými veľkými darmi vedomostí a milostí, predsa zhrešili a sú zatratení. Čo by sa stalo s ľudskou krehkosťou, keby ju božská moc nechránila a prinútila Boha, aby ju opustil?

85. Ostáva iba vypátrať pohnútku, ktorá popudila Lucifera a jeho spoločníkov k hriechu, a čo bolo príčinou ich neposlušnosti a pádu, lebo toto je predmet, ku ktorému som chcela prísť. Ohľadne toho sa mi zjavilo, že sa mohli dopustiť mnohých hriechov, čo sa týka viny hriechu (podľa triedy prirodzenosti), hoci ich vskutku nedokončili. Avšak pre tie, ktorých sa skutočne dobrovoľne a svojou skazenou vôľou dopustili, pre tieto dostali náklonnosť k všetkým zlým skutkom, ku zvádzaniu iných, aby páchali hriechy a ku schvaľovaniu tých hriechov, ktoré sami nemohli spáchať. Lucifer nasledujúc svoje zlé náklonnosti, ktoré ho od tej doby naplňovali, upadol do nanajvýš neobmedzenej sebalásky, ktorá povstávala z vedomia, že je obdarený väčšími darmi a väčšou krásou prirodzenej milosti, ako ostatní, nižší anjeli. V tejto nespútanej záľube a sebavedomí zotrval; a tak pre samoľúbosť ochabol a zlenivel vo vďačnosti povinnej Bohu ako jedinému zdroju všetkého toho, čo obdržal. Znovu a znovu sa s obdivom obracal k sebe a oddával sa záľube zo svojej krásy a milosti, pričítajúc ju sebe a miloval ju ako svoju vlastnú. Táto nespútaná sebeláska ho nielen podnecovala, aby sa povyšoval pre tieto vynikajúce čnosti, ktoré obdržal, ale mala za následok tiež závisť a túžbu po iných daroch a vznešenostiach, ktoré mu neprislúchali. Potom, keď ich nemohol dosiahnuť, zahorel smrteľnou nenávisťou a rozhorčením voči Bohu, ktorý ho stvoril, i voči Jeho tvorom.

86. Odtiaľ povstala jeho neposlušnosť, namyslenosť, nespravodlivosť, nevera, rúhanie, a možno aj akási modloslužobnosť, lebo túžil, aby sa mu vzdávala pocta a klaňanie, ktoré prislúcha iba Bohu. Rúhal sa božskej velebnosti a svätosti, prestal dôverovať a byť Mu verný; kul plány na zničenie všetkého tvorstva a namýšľal si, že toto všetko, ba i oveľa viac vie urobiť svojou vlastnou mocou. Tak jeho pýcha stále vzrastá (Ž 73, 23) a trvá, hoci jeho namyslenosť je väčšia než jeho sila, lebo v tejto nemohol rásť (Iz 16,6), a v jeho hriechu priepasť ku priepasti volá (Ž 16,8). Prvý anjel, ktorý zhrešil, bol Lucifer, ako je to popísané v štrnástej kapitole Izaiášovho proroctva. On zviedol iných, aby ho nasledovali, a preto sa nazýva kniežaťom zlých duchov; nie pre jeho prirodzené dary, lebo tieto by mu ten titul nezaistili, ale iba pre jeho previnenie Tí, ktorí zhrešili, neboli všetci z jedného rádu či hierarchie, ale vo všetkých rádoch bolo veľa tých, ktorí sa dopustili hriechu.

87. Je potrebné vysvetliť tiež, čo mi bolo povedané o tom, po akej cti a veľkosti Lucifer závistlivo bažil. Pretože v dielach Božích je miera, počet i váha (Múd 11,21), Jeho Prozreteľnosť ustanovila, aby sa anjelom hneď po ich stvorení - ešte prv, než by sa mohli prikloniť k rôznym cieľom - ukázal účel, pre ktorý ich stvoril v takej vysokej a dokonalej prirodzenosti. O všetkom tom som dostala nasledujúce vysvetlenie: Najprv obdržali jasnejšie poznanie bytosti Božej, že je v podstate jeden, v Troch Osobách, a že dostali príkaz klaňať sa Mu a ctiť Ho ako svojho Stvoriteľa a najvyššieho Pána, nekonečného v podstate a vlastnostiach. Všetci sa podrobili tomuto príkazu a poslúchli ho, ale s istým rozdielom; dobrí anjeli poslúchli z lásky, a pretože je to spravodlivé, ukazovali svoju lásku a dobrú vôľu, pripúšťali a ochotne verili v to, čo bolo nad ich chápanie a poslúchali s radosťou. Lucifer naproti tomu sa síce podrobil, pretože sa mu zdalo nemožným protiviť sa, ale neurobil tak s dokonalou láskou, pretože bol akoby rozdelený vo svojej vôli medzi sebou a neomylnou pravdou Pána. V dôsledku toho sa mu ten príkaz zdal do istej miery ťažký a násilnícky a splnil ho bez lásky a nežiadal si vykonať vec spravodlivú. Tak sa už vopred vystavil nebezpečenstvu, že nezotrvá. Hoci pre túto neochotu a váhanie vo vykonaní tohto prvého skutku ešte nestratil milosť, predsa tu začala jeho zlá náklonnosť, lebo mu ostala istá slabosť jeho prirodzenosti a neochota ducha a čnosti, a dokonalosť jeho prirodzenosti sa tak neskvela, ako sa skvieť mala. Zdalo sa mi, že účinky tejto Luciferovej nedbalosti boli podobné, aké spôsobuje v duši človeka dobrovoľne spáchaný všedný hriech. Nehovorím, že vtedy sa dopustil ťažkého hriechu, ba ani všedného, lebo splnil prikázanie Božie; ale bolo to splnenie vlažné a nedokonalé, pochádzajúce viac z vedomia presily, než z láskavej a ochotnej poslušnosti. Tak sa vystavil nebezpečenstvu pádu.

88. Potom bolo anjelom oznámené, že Boh stvorí ľudskú prirodzenosť a rozumné tvory, nižšie než sú oni, aby tiež títo milovali a ctili Boha a báli sa Ho ako svojho Pôvodcu a večného Boha. Bolo im zdelené, že tieto tvory budú vo veľkej priazni u Boha a že druhá osoba Najsvätejšej Trojice stane sa telom a príjme ich prirodzenosť, ktorú tým pozdvihne ku zlúčeniu ľudskej prirodzenosti s božskou a ku spojeniu s božskou Osobnosťou; že oni (anjeli) majú Ho uznávať za svoju Hlavu nielen ako Boha, ale ako Boha a človeka klaňajúc sa Mu a uctievajúc Ho ako Bohočloveka. Okrem toho anjeli budú v dôstojnosti a milosti nižší než On a budú Jeho služobníkmi. Boh im dal schopnosť poznať primeranosť a oprávnenosť tohoto spravodlivého postavenia. Lebo okrem predvídaných zásluh tohoto Bohočloveka, bol im ukázaný tiež prameň milosti, ktorú oni teraz majú, i sláva, ktorú majú dosiahnuť. Vyrozumeli tiež, že oni boli a ostatné tvory majú byť stvorené pre Jeho česť a slávu a že On bude ich Hlavou. Všetci, ktorí budú schopní poznať Boha a tešiť sa z Neho, majú byť ľudom Syna Božieho a budú Ho uznávať a ctiť ako svojho Vodcu. Tieto prikázania boli ihneď anjelom nariadené.

89. Všetci poslušní a svätí anjeli sa týmto prikázaniam podrobili a prejavili svoj súhlas a uznanie pokornou a láskyplnou podriadenosťou svojej vôle. Ale Lucifer, plný závisti a pýchy, odporoval a navádzal k odporu tiež svojich nasledovníkov, čo oni tiež urobili a dali prednosť nasledovaniu Lucifera a neposlušnosti voči prikázaniam Božím. Toto bezbožné knieža ich prehovorilo, že bude ich náčelníkom a zabezpečí svoju vládu, nezávislú a oddelenú od Kristovej vlády. Závisť a pýcha spôsobili v týchto anjeloch takú veľkú zaslepenosť, takú rýchlu nákazu, že mor hriechu sa rozšíril na nespočetné množstvo iných anjelov.

90. Nato nastal na nebi veľký boj, ktorý sv. Ján popisuje v 12. kapitole Apokalypsy. Lebo poslušní svätí anjeli, plní vrúcnej žiadostivej horlivosti pre slávu Najvyššieho a pre česť vteleného Slova požiadali, aby im Boh dovolil a schválil odporovať drakovi a toto dovolenie dostali dané. Ale v tom všetkom bolo skryté ešte aj iné tajomstvo: Keď bolo anjelom zjavené, že budú musieť poslúchať vtelené Slovo, bol im daný ďalší tretí príkaz, totiž, že zároveň s Ním majú uznať za vyššiu od seba Ženu, v ktorej lone Jednorodený od Otca prijme na seba telo a táto Žena bude Kráľovná a Pani všetkého tvorstva. Dobrí anjeli poslúchli toto prikázanie Pána a ochotne sa mu podrobili ešte s väčšou a živšou pokorou, chváliac moc a tajomstvo Najvyššieho. Lucifer však so svojimi prívržencami vystúpil ešte do väčšej výšky pýchy a chvastavej drzosti. S nespútanou zúrivosťou žiadal, aby on sám bol hlavou celého ľudského pokolenia i anjelských rádov, a ak sa má uskutočniť telesné spojenie, žiadal, aby bolo uskutočnené v ňom.

91. S najhroznejším rúhaním zavrhol prehlásenie, ktoré ho činilo nižším, než má byť Matka vteleného Slova, naša Pani. Obrátil sa proti Pôvodcovi týchto veľkých divov, v bezuzdnom rozhorčení volal k ostatným anjelom a poburoval ich slovami: "Tieto prikázania sú nespravodlivé a urážajú moju veľkosť. Pane, Ty hľadíš s takou veľkou láskou a tak veľmi máš v priazni túto ľudskú prirodzenosť; ja ju však budem prenasledovať a hubiť. K tomuto cieľu budú smerovať všetky moje snahy. A tú Ženu, Matku Slova, ja zvrhnem z toho miesta, na ktoré ju Ty hodláš postaviť a svojimi rukami zmarím plán, ktorý si urobil."

92. Toto pyšné chvastanie tak popudilo horlivosť Pána, že povedal Luciferovi, aby ho pokoril: "Táto žena, ktorej odopieraš úctu, pošliape tvoju hlavu, Ňou budeš premožený a zničený." (Gen 3, 15). A ak skrz tvoju pýchu príde smrť na zem (Múd 2,24), tak život a spása vzíde smrteľníkom skrz pokoru tejto Ženy. Tí, ktorí budú podľa prirodzenosti a podoby tohto Muža a Ženy, obdržia dary a korunu, ktorú ste ty a tvoji nasledovníci stratili." Na to drak, naplnený nevôľou proti všetkému čo poznal ako vôľu Božiu alebo Jeho ustanovenie, odpovedal s pýchou a vyhrážaním, že zničí celé ľudské pokolenie. Dobrí anjeli videli spravodlivé rozhorčenie Najvyššieho proti Luciferovi a jeho spoluodpadlíkom a bojovali proti nim zbraňami súdnosti, rozumu a pravdy.

93. Všemohúci pri tej príležitosti urobil ďalšie obdivuhodné tajomstvo. Keď dal všetkým anjelom dostatočne jasne pochopiť veľké tajomstvo spojenia Božskej prirodzenosti s ľudskou, ukázal im obraz najsvätejšej Panny pomocou predstavivosti - hovorím tu podľa nášho chápania týchto vecí. Ukázal im dokonalosť ľudskej prirodzenosti v krásnom obraze, predstavujúcom najdokonalejšiu Ženu, v ktorej ruka Všemohúceho bude pôsobiť oveľa podivuhodnejšie, než vo všetkých ostatných tvoroch. Lebo do nej chcel vložiť vyšším a vznešenejším spôsobom dary svojej pravice a milosti. Toto znamenie a či videnie Kráľovnej nebies a Matky vteleného Slova oznámil a ukázal všetkým anjelom, dobrým i zlým. Dobrí anjeli, akonáhle ho videli, plní veľkého údivu prepukli v chválospevy a od toho času začali hájiť česť vteleného Boha a jeho svätej Matky, ozbrojení ohnivou horlivosťou a nepremožiteľným štítom onoho zjavu. Drak a jeho spojenci naproti tomu boli zachvátení neskrotnou nenávisťou a zúrivosťou proti Kristovi a jeho svätej Matke. Potom sa stalo to, čo je napísané v dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána, čo vysvetlím v nasledujúcej kapitole, ako mi to bolo zjavené.