3 okamih stvorenia

 

K a p i t o l a  4.

Ako sa Božie ustanovenia triedia podľa okamihov a čo Boh v každom zvlášť určil

www.files.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/200000001-b9b5abaaf9/KAP1_5.DOC.

(1 zväzok / 1 kniha / 4 kap. / č.39-40)

 

 

 

39. Tretí okamih pozostával z vyvolenia a určenia poriadku a usporiadania, čiže zo spôsobu tohto sprístupňovania sa, aby sa ním dosiahol najvznešenejší účel. Menovite poriadok, akým by sa malo postupovať pri prejavovaní sa Božstva a Božských vlastností tak, aby tento postup mal patričnú príčinu a účel, a aby mohol pokračovať v najkrajšom a obdivuhodnom poriadku, súlade a podriadenosti. V tomto okamihu bolo predovšetkým prehlásené, že božské Slovo má vziať na seba telo a stať sa viditeľným. Dokonalosť a zloženie najsvätejšieho človečenstva Krista, nášho Pána, bolo určené a v Božskom rozume zmodelované. Ďalej boli tiež sformované ideály ostatného človečenstva podľa vzoru Prvého. Boží duch predurčil súlad a krásu ľudskej prirodzenosti, pozostávajúce z telesného ústrojenstva a oživujúcej duše, obdarenej schopnosťou poznávať a využívať svojho Stvoriteľa, rozoznávať dobro a zlo a slobodnou vôľou tohto svojho Pána milovať.

40. Poznala som, že toto osobné spojenie druhej Osoby najsvätejšej Trojice bolo prvou pohnútkou a účelom, pre ktorý predovšetkým sa má Božská bytosť a vôľa prejaviť navonok. Tie príčiny sú veľmi vznešené, takže ich nemôžem vysvetliť.

Jedna z tých príčin je, že Boh sám seba poznávajúc, sám seba miloval, preto by mal, podľa správneho poriadku, poznať a milovať to, čo sa vnútorne najviac približuje Jeho Božstvu.

Druhá príčina je, že keby sa Božstvo sprístupňovalo vnútorne, malo by sa sprístupňovať aj navonok; lebo tak by božská vôľa i zámer začali uskutočňovať svoje dielo so zreteľom na dosiahnutie najvyššieho cieľa a jeho vlastnosti by sa prejavovali v najkrajšom poriadku. Oheň Božstva by sa rozšíril v najväčšej miere na to, čo by bolo s Ním najužšie spojené, menovite na osobne spojené Božstvo s človečenstvom; a jeho Božstvo sprístupňovalo by sa v najvyššom a najvznešenejšom stupni Tomu, ktorý mal byť najbližší Bohu v božskom poznávaní a láske a v účasti na skutkoch a sláve Božstva. Lebo Boh (podľa nášho nízkeho poňatia a vyjadrovania) nemohol vydať do nebezpečenstva dosiahnutie tohto cieľa, pretože iba On sám mohol byť predmetom hodným tak podivuhodného pôsobenia. Tiež sa patrilo, že keď mal Boh stvoriť mnoho tvorov, mal by ich stvoriť v takom súlade a podriadenosti, aké by bolo možné dosiahnuť v najpodivuhodnejšej a najdokonalejšej miere. Teda v súlade s tým musia tie tvory byť podriadené najvyššiemu Vodcovi, ktorý má byť čo možno najviac a bezprostredne spojený s Bohom, aby tvori cez Neho mohli mať spolužitie a spojenie s Jeho Božstvom. Pre tieto a iné príčiny (ktoré nemôžem vysvetliť) dôstojné diela Božie mohli byť uskutočnené iba cez vtelené Slovo; cez Neho malo byť tvorstvo veľmi pekne usporiadané, čo by bez Neho nebolo možné.